už len kinedryl

Tak a sme doma. Nechodíme ďaleko od kedy máme Maxa, máme rešpekt. Keď sa narodil, do asi najväčších horúčav aké som zažila u nás, chodili sme na prechádzky do lesa na Bankov, skoro ráno a večer. Bolo tak horúco, že v byte sme ho uspávali cez deň na chodbe, kde bolo najchladnejšie. Keď mal tri týždne a ja som mala už niekoľko mesačný deficit otvorenej krajiny /rizikové tehotenstvo/ absolvoval výlet autom na Betliar, reku pôjdeme do parku, posedíme na deke, dieťa nakojím, predstava o pohodičke. Po príchode pred kaštieľ zaplatíme celodenné parkovné /nie malé ako to už na Slovensku v sezóne chodí/ a vidáme sa do parku. Park pre jarnú kalamitu uzatvorený, kôli ťažkým mechanizmom vstup prísne zakázaný. Po úvodnom sklamaní a samozrejme rozčúlení, že prečo vôbec predávajú celodenné parkovné, keď v kaštieli sa viac ako hodina tráviť nedá, vyhodnotíme situáciu ako nádejnú pre výlet do Zadiela. Pri Zadiely poriadny lejak ideme ďalej, reku poďme do Jasova ... tam to už bolo fajn. A tak strávil Max svoj prvý výlet väčšinou v aute. Boli sme ešte na šarišskom hrade o tom som už písala a samozrejme na spiši u starých rodičov. Všetky cesty prespal až na terajšiu poslednú spiatočnú. Vajíčko mu je krátke, ten chlapec má dlžku 9mesačného dieťaťa, myslím, že v šestnástich bude odo mňa o hlavu vyšší. Asi ho rozčulovali pokrčené nohy a nejako sa nedal uspať, no ja som mala iný problém. Cestou na spiš sa mi vrátili nevoľnosti okúsené ešte v detstve, asi preto že sedím vzadu s Maxom. No skrátka stáli sme asi 6krát na spiatočnej ceste detto. Môj prevrátený žalúdok ajeje a pri každom otočení sa na Maxa som predýchavala. A dieťa nie a nie spať. Macko uško na tablete sekal, hračky nezaberali a tak v zúfalstve začínam spievať. Prvý ide Kohútik jarabí, potom Pec nám spadla nasleduje A od Prešova a ďalej tápam. Pýtam sa Vila vieš nejakú daj, Max stíchol, pesničky zaberajú. Nevie a tak spievame to posledné čo nás napadlo slovenskú hymnu. Zabrala totálne. Max zaspal. Spev nebol nikdy mojou silnou stránkou skôr nedostatkom. Na základnej škole mi učiteľka pred celou triedou povedala Nela ty nespievaj, ty len otváraj ústa, príklad ako dať dole žiaka. Tým zabila môj záujem o piesne a celkovo hudobnú výchovu, škoda teraz neviem skoro ani jednu pesničku. Ale nevadi hymna zaberá a nabudúce snáď uspí Maxa tiež. Pri deťoch človek nikdy nevie, prekvapia. A ja cestujem už len s kinedrylom, ako za starých čias.

zopár vianočných

Verím, že každý z Vás prežíva krásne sviatky s tou pravou vianočnu atmosférou. My ich prežívame poprvýkrát v trojici a je čarovné, keď je pri stromčeku malé dieťa. Tu je zopár fotiek našich vianoc. 

jednoduché vianočné ozdoby

Čo tak spraviť si ručne pár vianočných ozdôb. Je to veľmi jednoduché a rýchle. Ozdoby sú trvácne a ostanú aj na ďalšie roky. A každý rok potešia už len tým, že ste si ich vyrobili sami. Hodia sa aj na stromček, ale aj na rôzne vianočné dekorácie. Tu je postup, už len nájsť si trocha času. Sneh ešte nenapadol tak klobúčiky od bukvíc nebude ťažké nájsť na prechádzke /berte len tie veľké/.

Potrebujeme: klobúčiky od bukvíc /veľké/, nožnice, lepidlo, ihly, nite, starý sveter /najlepšie husto tkaný - kašmír, moher, alebo inú vhodnú tkaninu/, korálky.

vystrihneme si nie veľký kruh /primeraný k veľkosti klobúčika/

kruh vyplníme zbytkami a zašijeme, môžeme ozdobiť korálkami, potom prilepíme do klobúčika

hotové ozdoby

monster pre jedného

Kedže návštevnosť môjho blogu presiahla prvú tisícku, čo ma veľmi teší, rozhodla som sa osláviť to. Tento ešte horúci /včera večer ušitý/ monster čaká na niekoho z Vás. A aby to bolo spravodlivé, zašlem ho autorovi najoriginálnejšieho mena /nič iné ma nenapadlo/ tohto monstríka. Čas máte do utorka do 12.00 hod,. aby som stihla zaslať monstra vyhercovi ešte do vianoc. Veľa štastia všetkým. /nápady píšte mne na facebook alebo do komentov pod príspevok tam však dopíšte aj mail adresu./ 

voňavé vianočné medovníky

Pôvodne som medovníky chcela piecť o trošku skôr, no plánovať pri malom dieťati sa veľmi neopláca, kedže väčšinou to vypáli úplne inak. Dva dni sme riešili boľavé bruško /identifikovala som to ako prechod na príkrmy, tá varená mrkva, ale riadne zapeká/, takže perníky mi boli ukradnuté. No včerajšok bol ideálny, kedže Max mal od rána náladičku. Hneď som využila príležitosť trošku si privoňať k Vianociam, a určite voňali aj susedia. Zdobenie som si nechala na večer, no zostalo mi aj na dnešok. Ešte cez víkend som u mamy našla vianočnú kuchársku knižku z roku 1987, a tak reku tieto vianoce budem piecť podľa old school receptov. Medovníky sú síce klasické, no našla som tam aj čokoládový krém, tradičnú štedrovečernú bombu, orieškovo šľahačkovú tortu, vanilkové rožky, krehké kolieska, linecké koláčiky, hviezdne toliare, plnené orechy, medvedie labky a iné, no niečo už vyberiem. Zatiaľ môj pomocník sedí v detskej stoličke /lehátko sme vyradili, pretože v ňom stváral akrobatické kúsky a spälo to k úrazu/, ale o rok medovníkuje s mamou. A keby ste chceli piecť tu je recept.

Recept na medovníky:
500g hladkej múky - 200g práškového cukru - pol balíčku prášku do pečiva - mletá škorica, postrúhané klinčeky, citrónová kôra, aníz / ja som tieto ingrediencie nahradila perníkovým korením/ - 40g masla - 3vajcia - 100g medu - 1 vajce na potretie alebo čokoláda na poliatie
Bielková poleva: 1 bielok, 150g práškového cukru preosiateho, troška citrónovej šťavy - všetko rozmixovať. 
Múku zmiešame s cukrom, práškom do pečiva, perníkovým korením, pridáme maslo, vajcia, roztopený med a zamiesime cesto, ktoré necháme odpočinúť 2 hodiny. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku 0,5cm, formičkami povykrajujeme rozličné tvary, poukladáme ich na plech s papierom na pečenie. A buď potrieme vajcom a upečieme, alebo nepotreté upečieme a polejeme roztopenou čokoládou. Zdobíme bielkovou polevou.

ako vyrobiť ponožkovú hračku

Kedže sa blížia sviatky a darčekov nikdy nie je dosť, mám tu podrobný postup ako vyrobiť ponožkovú hračku, ktorá bude určite skvelým darčekom, či už pre deti, dospelých alebo štvornohých priateľov. Zopár som ich už vyrobila a ako som už raz písala, rozpŕchli sa do sveta. Mám s toho veľkú radosť a ak si nájdete trochu času hotová poteší každého. Postup som krok po kroku fotila /prepáčte za kvalitu, určite by sa to dalo nafotiť lepšie, ale hračku som vyrobila narýchlo dnes aj to počas Maxových spánkov, inak sa nedalo/. Tak veľa trpezlivosti a hlavne radosti.

Potrebujeme: ponožky /mali by byť nové, lepšie sa z nimi pracuje, ja som kúpila v Hasse od číňana, tam majú asi najväčší farebný výber za dobré ceny, veľkosť ponožky nerozhoduje, postup je rovnaký/, farebné nite, nožnice, ihly, stužky, korálky alebo gombíky /na oči/, filc /môže aj nemusí byť, dostať ho napríklad v predajni Umelecký raj vo formátoch A4/, výplň / kto čo má hoci aj vatu alebo postrihaný starý sveter, vankúšovú výpň dostať v metrovom textile, alebo obetujte jeden vyležaný vankúšik/.

ponožku si dáme pätou hore a roztrihneme na tieto tri časti

tieto časti upravíme nasledovne - vznikne nám hlavotrup s dolnými labkamy a dve vrchné labky

pretočíme ich nám rub a zošijeme hustým stehom na miestach vyznačených na fotke

takto by to malo vyzerať po pretočení na lícovu sranu

časti vyplníme 

vrch hlavy zošijeme

okraje vrchných labiek zahneme a prišijeme k trupu

zvieratko je hotové, už len sa rozhodnúť čo to bude

z filcu vankúšiky na labky

podľa fantázie dokončíme hlavu a pridáme niečo na ozdobenie napr. stužku 

a hotovo

na inšpiráciu

hladko obratko

Hladko ... obratko ... hladko .... obratko, tak na tom momentálne fičím. Pliesť ma naučila mama, keď som ešte chodila na základnú školu počas nudných zimných večerov. Nepatrila som k profíkom pletenia /mala som spolužiačku, ktorá si uplietla sveter/, ja som asi sto krát začala, ale nepamätám sa, že by som niečo dokončila. K pleteniu som sa vrátila po rokoch minulú zimu, ale ako to už u mňa býva uplietla som len jeden poťah na vankúš. Túto zimu opäť tasím ihlice a pletiem šál pre Vila, pôvodne mal byť pre mňa. Uvidím či to zase nebude len ten šál, ale je to namotávka, keď vám pomaly ubúda s kĺbka a rastie pletená vecička. Ak vás inšpiroval tento príspevok, dobré rady nájdete na: http://hladko-obratko.blogspot.sk/, no a vedzte, že pletie aj Uma Thurman.  A tak po večeroch a každú voľnú chvíľku ... hladko... obratko ... hladko ... obratko ... . 

kreatívne tričká pre Maxa

Troška kreatívneho vižitia ma stále poteší. Tieto jednofarebné tričká pre Maxa som kúpila v Tescu za 2eurá. Hneď som vedela, že takto čisté neostanú. Kúpila som farby na textil /najlepšie sú na tmavý textil, tie využijete viac/. Potom už len treba štetec, rezák, gumu na gumovanie /s tej som si pomocou rezáka spravila pečiatky/ a môžete tvoriť. Ja som sa rozhodla pre jednoduché vzory - hruška, pomaranč, trojuholníky. Potom už len potlač zažehliť cez mastný papier, alebo papier na pečenie a hotovo. Potlač je trvácna, vydrží aj pranie. Jednoduchá zábavka aj pre deti.

čiernobiela novembrová atmosféra

Každodenné prechádzky s Maxom sú pre mňa čisto relaxačnou záležitosťou. No predchádza im hektický, rýchly a sem tam chaotický odchod z príbytku, kedže vrstiev oblečenia na Maxovi aj na mne pribúda, mlieko a voda musia byť optimálne prihriate a zabalené poctivo, v svoj účel neplniacich termoobaloch / hodila by som ich do koša, ale neurobím to/, pršiplášť na poslednú chvíľu pribalený, keby náhodou začalo pršať. Prípravy odchodu robím v poslednej dobe s Maxom v jednej ruke, fučím jak lokomotíva, ale vydržím. Upokojuje ma myšlienka na moje vypracované bicepsy. Pri dnešnom odchode som zdrapla foťák, s myšlienkou, že by som už konečne mohla začať fotiť a využiť chvíľku, keď Max spokojne odfukuje v kočiary. Cieľ prechádky bol mestský park a cieľ fotenia čiernobiela fotografia. Tak sa mi to snáď podarilo. Posúďte.