Každodenné prechádzky s Maxom sú pre mňa čisto relaxačnou záležitosťou. No predchádza im hektický, rýchly a sem tam chaotický odchod z príbytku, kedže vrstiev oblečenia na Maxovi aj na mne pribúda, mlieko a voda musia byť optimálne prihriate a zabalené poctivo, v svoj účel neplniacich termoobaloch / hodila by som ich do koša, ale neurobím to/, pršiplášť na poslednú chvíľu pribalený, keby náhodou začalo pršať. Prípravy odchodu robím v poslednej dobe s Maxom v jednej ruke, fučím jak lokomotíva, ale vydržím. Upokojuje ma myšlienka na moje vypracované bicepsy. Pri dnešnom odchode som zdrapla foťák, s myšlienkou, že by som už konečne mohla začať fotiť a využiť chvíľku, keď Max spokojne odfukuje v kočiary. Cieľ prechádky bol mestský park a cieľ fotenia čiernobiela fotografia. Tak sa mi to snáď podarilo. Posúďte.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Popular Posts
-
Hračiek a knižiek pribúda a tak som sa rozhodla spraviť box na kolieskach. Viem si ho predstaviť aj natretý /pastelovou/ farbou, no mne...
-
Hladko ... obratko ... hladko .... obratko, tak na tom momentálne fičím. Pliesť ma naučila mama, keď som ešte chodila na základnú školu poč...
-
V nedeľu sme cestovali do Miscolca na trh so starožitnosťami. Prekvapil nás veľký rozmer trhu. Celý sme ho ani neprešli. Výber bol naozaj p...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára