Tak a sme doma. Nechodíme ďaleko od kedy máme Maxa, máme rešpekt. Keď sa narodil, do asi najväčších horúčav aké som zažila u nás, chodili sme na prechádzky do lesa na Bankov, skoro ráno a večer. Bolo tak horúco, že v byte sme ho uspávali cez deň na chodbe, kde bolo najchladnejšie. Keď mal tri týždne a ja som mala už niekoľko mesačný deficit otvorenej krajiny /rizikové tehotenstvo/ absolvoval výlet autom na Betliar, reku pôjdeme do parku, posedíme na deke, dieťa nakojím, predstava o pohodičke. Po príchode pred kaštieľ zaplatíme celodenné parkovné /nie malé ako to už na Slovensku v sezóne chodí/ a vidáme sa do parku. Park pre jarnú kalamitu uzatvorený, kôli ťažkým mechanizmom vstup prísne zakázaný. Po úvodnom sklamaní a samozrejme rozčúlení, že prečo vôbec predávajú celodenné parkovné, keď v kaštieli sa viac ako hodina tráviť nedá, vyhodnotíme situáciu ako nádejnú pre výlet do Zadiela. Pri Zadiely poriadny lejak ideme ďalej, reku poďme do Jasova ... tam to už bolo fajn. A tak strávil Max svoj prvý výlet väčšinou v aute. Boli sme ešte na šarišskom hrade o tom som už písala a samozrejme na spiši u starých rodičov. Všetky cesty prespal až na terajšiu poslednú spiatočnú. Vajíčko mu je krátke, ten chlapec má dlžku 9mesačného dieťaťa, myslím, že v šestnástich bude odo mňa o hlavu vyšší. Asi ho rozčulovali pokrčené nohy a nejako sa nedal uspať, no ja som mala iný problém. Cestou na spiš sa mi vrátili nevoľnosti okúsené ešte v detstve, asi preto že sedím vzadu s Maxom. No skrátka stáli sme asi 6krát na spiatočnej ceste detto. Môj prevrátený žalúdok ajeje a pri každom otočení sa na Maxa som predýchavala. A dieťa nie a nie spať. Macko uško na tablete sekal, hračky nezaberali a tak v zúfalstve začínam spievať. Prvý ide Kohútik jarabí, potom Pec nám spadla nasleduje A od Prešova a ďalej tápam. Pýtam sa Vila vieš nejakú daj, Max stíchol, pesničky zaberajú. Nevie a tak spievame to posledné čo nás napadlo slovenskú hymnu. Zabrala totálne. Max zaspal. Spev nebol nikdy mojou silnou stránkou skôr nedostatkom. Na základnej škole mi učiteľka pred celou triedou povedala Nela ty nespievaj, ty len otváraj ústa, príklad ako dať dole žiaka. Tým zabila môj záujem o piesne a celkovo hudobnú výchovu, škoda teraz neviem skoro ani jednu pesničku. Ale nevadi hymna zaberá a nabudúce snáď uspí Maxa tiež. Pri deťoch človek nikdy nevie, prekvapia. A ja cestujem už len s kinedrylom, ako za starých čias.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára