Ach, tie knihy. Očkom mrknem po poličkách a s nostalgiou spomeniem na časy, keď som ich hltala po dvoch, troch kusoch /rozčítaných/. Cestopisné, detektívky, romány, bestsellery, autobiografické, odborné a iné. Bez knihy by som nezaspala, teraz padnem do postele ako vrece zemiakov a o pár sekúnd chrápem. Hlavne tehotenské obdobie som skoro celé prečítala a to hlavne v noci, keď som trpela takzvanou tehotenskou nespavosťou. Mánia čítania tehotenských kníh ma nechytila, za čo sa vôbec nehambím. Jednu som aj dostala od Vila, avšak pri porovnávaní svojej tehotenskej postavy postupujúcim tehotenstvom s modelkou v knihe, ma ďalšie čítanie prešlo a kniha /a nie lacná/ zostala bez povšimnutia. Sú však knihy, ktoré som schopná čítať aj viackrát. K takým knihám patria Stopy dávnej minulosti od Pavla Dvořáka. Jeho dokumentárne filmy z osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, s jeho typickým prednesom o histórii Slovenska som mala rada. Knihy sú krásne graficky aj textovo spracované. Zatiaľ mám päť častí, no aktuálne vydal ďalšie pokračovanie v dvoch častiach, ktoré v mojej knižnici nebudú určite chýbať. K ďalších z mojich obľúbených je kniha Aleš Votava /geniálny divadelný scénograf, žiaľ už nebohý/, ktorá je zaujímavo graficky prevedená s množstvom kvalitných fotografii a kresieb divadelných scén tohto talentovaného umelca. A najnovšou novinkou mojich srdcoviek je kniha od Sandora Máraiho - Spoveď mešťana, kde v prvej polovici knihy sú v jednotlivých príbehoch z jeho života, detailne opísané Košice začiatkom 20. storočia, čo fascinuje moju predstavivosť. Aktuálne však čítam Maxovi knihy rozprávkové, i keď im zatiaľ asi nerozumie, no nevadí, niekedy sa tvári ako keby rozumel. Kedže moje detstvo bolo plné kníh, pomaly z krabíc vyberám moje obľúbené. V kníhkupectvách najnovšie pokukujem po rozprávkových knihách, pár som ich už aj kúpila, kedže milujem ilustrácie, originalita rozhoduje.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára